Авторський рейтинг від 5,25 (вірші)
2026.09.21
17:28
Лежу. Та сон не йде мені –
Давно тривожні стали дні.
Тут кішечка, створіння миле,
Під ковдрою замуркотіла.
І стало лагідно, спокійно
З пухнастим захистом надійним.
Так ніби і нема війни –
Давно тривожні стали дні.
Тут кішечка, створіння миле,
Під ковдрою замуркотіла.
І стало лагідно, спокійно
З пухнастим захистом надійним.
Так ніби і нема війни –
2026.09.21
13:28
Повноводнеє озеро. Берег любові.
Повноводна печаль пропікає до дна.
Повноводнеє небо, знайоме до болю.
Проростають думки, ніби озимина.
Повноводність чуттів розіллється далеко,
Ген за обрій, у сад невідомих скульптур.
Прилетіли із півдня знайомі л
Повноводна печаль пропікає до дна.
Повноводнеє небо, знайоме до болю.
Проростають думки, ніби озимина.
Повноводність чуттів розіллється далеко,
Ген за обрій, у сад невідомих скульптур.
Прилетіли із півдня знайомі л
2026.09.21
12:19
Пусток у головах не буває, просто вони заповнені чимось іншим.
Умільці напускати туману чомусь іменуються ясновидцями.
Думки були настільки глибокими, що рідко спливали на поверхню.
Корисним ідіотам корисно користуватися уроками історії.
Руйн
2026.09.21
06:07
Ловлю старанно поглядом своїм
Навколо себе видива казкові, -
Про все, що бачу, радо розповім
У вірші, повнім щирості й любові.
Нема нікого - тільки я і світ
Оцей гучний, яскравий, неповторний,
Де в кожній барві - чийсь глибокий слід,
А в кожнім з
Навколо себе видива казкові, -
Про все, що бачу, радо розповім
У вірші, повнім щирості й любові.
Нема нікого - тільки я і світ
Оцей гучний, яскравий, неповторний,
Де в кожній барві - чийсь глибокий слід,
А в кожнім з
2026.09.21
05:41
ІІІ. ТАЄМНЕ КОХАННЯ У ЗАТІНКУ АМФІТЕАТРУ
У будинку поважного роду Помпоніїв ранок почався зі звичної суєти та маминого гніву. Аврелія, загорнута у строгу темно-пурпурову столу, стояла посеред перистилю – внутрішнього дворика з фон
2026.09.20
23:24
колись давно
хай це не точно
святкуючи бажання слів
щоразу
як розплющив очі
від снив за правило німих
сінематограф чи артхаус
у підземеллях
хай це не точно
святкуючи бажання слів
щоразу
як розплющив очі
від снив за правило німих
сінематограф чи артхаус
у підземеллях
2026.09.20
21:39
Три жінки, мов три тіні при свічі.
Три таємничі обереги тексту.
Це не легенда — це його ключі.
Його приватні кризи і протести.
Одна була холодна, наче лід.
А друга — надто горда, як для нього.
Третя — лишила свій пекучий слід,
Три таємничі обереги тексту.
Це не легенда — це його ключі.
Його приватні кризи і протести.
Одна була холодна, наче лід.
А друга — надто горда, як для нього.
Третя — лишила свій пекучий слід,
2026.09.20
19:41
Водяні, фантастично сумні гостроверхі горіхи,
Чорне хутро у них — мов довершеність світу для всіх.
У шинкарнях степів, там де пізні і втомлені скіфи
Споглядають модерність часу з-під солом’яних стріх.
Запальна і суха чоловіча природа, як завжди.
Ге
Чорне хутро у них — мов довершеність світу для всіх.
У шинкарнях степів, там де пізні і втомлені скіфи
Споглядають модерність часу з-під солом’яних стріх.
Запальна і суха чоловіча природа, як завжди.
Ге
2026.09.20
17:17
Фашизм здолали і війна скінчилась.
Часи великих надійшли надій.
Здавалося, живи тепер, радій.
Але ж біда нікуди не поділась.
І голод втретє забирати взявсь
Людські життя. Війну хоч пережили
Та звідки було взяти людям сили?
Рік перший повоєнний поч
Часи великих надійшли надій.
Здавалося, живи тепер, радій.
Але ж біда нікуди не поділась.
І голод втретє забирати взявсь
Людські життя. Війну хоч пережили
Та звідки було взяти людям сили?
Рік перший повоєнний поч
2026.09.20
13:13
Я хочу поїхати, щоби вернутись.
Тікати від себе немає куди.
Порвати могутні кайдани і пута.
Нехай пил віків замітає сліди.
Я буду в тумані, як брахман закутий,
Полишивши всю метушню назавжди.
Куди не поїдь, повертатися знову
Тікати від себе немає куди.
Порвати могутні кайдани і пута.
Нехай пил віків замітає сліди.
Я буду в тумані, як брахман закутий,
Полишивши всю метушню назавжди.
Куди не поїдь, повертатися знову
2026.09.20
12:36
«Ти плачеш, Йоно? І за чим?
За цим кущем, який ти не садив?»
«Ні, не за цим, мій Боже».
«А за чим же?»
«Плачу, а варто б скорше вмерти, аніж далі жити...
Іще тоді, коли в китовім череві
Три дні й три безсонні ночі
Я пристрасно моливсь, щоб Ти мен
За цим кущем, який ти не садив?»
«Ні, не за цим, мій Боже».
«А за чим же?»
«Плачу, а варто б скорше вмерти, аніж далі жити...
Іще тоді, коли в китовім череві
Три дні й три безсонні ночі
Я пристрасно моливсь, щоб Ти мен
2026.09.20
12:21
Оце б весні хвалу співати,
квіткову щедрість і тепло.
Та звістка вдарила про хату
розбиту й зранене село.
І забур’янені могили.
І, як цурупалки, сади.
І згарища на житніх схилах.
квіткову щедрість і тепло.
Та звістка вдарила про хату
розбиту й зранене село.
І забур’янені могили.
І, як цурупалки, сади.
І згарища на житніх схилах.
2026.09.20
12:05
НОВИНИ]
Усім відомий ресторатор щез десь із
Самого ранку
У мишачого кольору пальті
Закамуфльованього
Хтось бачив на вокзалі
[ПЕРЕХОЖИЙ]
Усім відомий ресторатор щез десь із
Самого ранку
У мишачого кольору пальті
Закамуфльованього
Хтось бачив на вокзалі
[ПЕРЕХОЖИЙ]
2026.09.20
10:43
ІІ. ШЛЮБНИЙ ВІНОК І ПРИСМАК ПОПЕЛУ
Кімната була залита м’яким ранковим світлом, яке пробивалося крізь невелике вікно атріуму. На дерев'яному столі ще стояли залишки вчорашнього весільного бенкету: напівпорожні глеки з темно-червоним фалернським ви
2026.09.20
07:23
Мені щодня дитинство сниться
І пам'ятається завжди
В'юнка стежина до криниці
Та дзюркіт чистої води.
Нікуди з пам'яті не зникли,
Ні поодинці, ні гуртом, -
Верби плакучої пониклі
Гілки над милим джерелом.
І пам'ятається завжди
В'юнка стежина до криниці
Та дзюркіт чистої води.
Нікуди з пам'яті не зникли,
Ні поодинці, ні гуртом, -
Верби плакучої пониклі
Гілки над милим джерелом.
2026.09.19
23:34
у вересневому саду
урочий спокій прохолодний
а де стояв джмелиний гуд
між горобиною та глодом
царює тиша лиш павук
снує свої нитки невтомно
як ти бредеш через траву
не садівник і не паломник
Останні надходження: 7 дн | 30 дн | ...урочий спокій прохолодний
а де стояв джмелиний гуд
між горобиною та глодом
царює тиша лиш павук
снує свої нитки невтомно
як ти бредеш через траву
не садівник і не паломник
Останні коментарі: сьогодні | 7 днів
2025.04.24
2024.11.26
2024.05.17
2023.04.01
2022.03.19
2022.01.12
2021.12.22
• Українське словотворення
• Усі Словники
• Про віршування
• Латина (рус)
• Дослівник до Біблії (Євр.)
• Дослівник до Біблії (Гр.)
• Інші словники
Автори /
Віталій Безсмертний (1964) /
Іншомовна поезія
/
Kohannya do Nieba
vaše oči
• Можлива допомога "Майстерням"
Публікації з назвою одними великими буквами, а також поетичні публікації і((з з))бігами
не анонсуватимуться на головних сторінках ПМ (зі збігами, якщо вони таки не обов'язкові)
vaše oči
Moonlight vaše oči,
uvádza môjho názoru vo tme.
V živote sa stala jasnejšie,
Prízemným krúžiaca snehovej búrke.
A dovoľte mi povedať, že tento príbeh.
A ja len chcem, aby s ňou žiť.
Ten mesiac tvár bol náznak
On nechtíka vaše oči
Záblesk mesačného svitu chalcedón.
Zapálil sviečku duše nocí.
Napísať dedičstva matný epigones --
Ale žiť v láske - veľa obyčajných ľudí.
2008.
Intermedia dva sivé deky
Vrásky posiaty lob --
Tam bolo asi dvanásť zweier --
Šťastie sa v jeho rukah,
Jej, že nie je smog oneskorenie,
Povedz bezumolku Mastak,
So všetkými pôvaby jeho záznamov,
Narodenia krájať,
Odraziť v druhom behu,
Sám len otdyh dať.
A zo strachu bol pokrytý fialové,
Takže on bol nikdy
On mysli vodilsya --
Ticho zmizol, bez toho aby sa obzrel,
Tak vidím.
Bez tieňa bezopryatki,
Otvorenú možnosť, že ho
Jeho slová sú ponížení.
Napísať zdanie práva
Z nič, a pod Shafi,
Hoci úst nie je vyjadrené z kazateľnice,
A prsty stopy listy nosia nie všade.
Ľade nádeje bola silná,
V zabudnutia a ticho,
A čistota nášho silného byt.
Tam, telo vodou uvoľňujú
Skrytie symbol života, v tichosti.
Všetky tieto diela dostane --
Hoci riziko nebolo nikde.
Ísť nemôže - nezanedbáva.
Lviv, 1992.
Neznesiteľná otázku
Tu je deväť a vytratila
Ako to, že prejde.
V Paríži, slová sú lietajúce
Slová Hikyuby jasnosť prišiel.
Grohohochut vojne Meneláos
Kde pýcha a zlosť som našiel.
V rukách závidieť slov objal
Bez rozmýšľania sme boli vo vojne.
Rovnako ako telo, sme mobilní,
Podľa ohňostroje splash naopak.
Chce poprieť, že som nemohol,
Tú krásu boom môj názor je,
Bulat nie je ten prípad, že naydet.
Tam detskih piesne pre dni, som sa dozvedel
Baranov stádo kňourání neydet.
Um Nash obuzdal I --
Pokorne Logá vo vode.
A spoty LOGOS --
S zdatnosti stopy atramentu odchode tu.
Tí, ktorí sa tu prestupujú
War zabudli miesta pobytu.
Lviv, 1992.
Úlohy
, Kde v padlých stĺpy chrámu,
I vzglom zablatené Hirošimu.
Poézia Moon prenasledovaní,
Rovnako ako vŕzganie Brooks --
Kométa chvosty lietania.
Things krát --
A vo svojej poézii, ktorá nie je:
Scrape menčester na chodníku:
Pri zástave šťastie už nie je:
A problém je v tom, že nie je krepshe šedý asfalt.
Lviv, 1992.
Chudobný rybár
On je bez ľútosti byť tvrdohlavý,
On tolerovať milosť krepota,
Po priamu cestu ako dĺžka --
Jej uzavretie polovice-storočia.
Kde je plnosť úzkosti --
Ako byť - s úlovky smolu.
Potom krivka je stále vo svete úzkosti.
Lviv, 1992
Píšem Vám v tento deň,
Deň sladstratiya a blaženosť.
Nikdy som písať nelen,
Vo svetle tohto starého Vega.
Ako byť, keď si so mnou nie je
Čo mám robiť, keď som sa nudím.
Pretože ja mám docela málo rokov
I objatí vyzeráš.
Napíš mi jednoducho jednoduché
Myšlienka sa rozprestiera pozdĺž bielych menčester.
Ale v srdci cítim sa tak teplo
Ako keď budem milovať.
Ja som len pokoj a svetlo,
V jeho srdce horí oheň svitania.
Mám len lásku, teplo,
Nemôžem žiť bez svetla.
A svetlo lásky vo mne nejde von,
Tebe svet je plný mojich vášňou.
Ja ťa proste nemajú,
Teplyaschih bezodnej tvoje oči.
Kometa vášeň kľudný
Muchy vo všetkých fázach lásky.
Kde stratégie vašej duše ponuky
Otvoril som plnosti lásky.
Ťa dýcham, žijem, a prebudiť
Idem do postele a zaspať znova.
Ste duše som odletim
A znova a znova.
V prípade, že svet lásky - je šťastie a utrpenie,
Srdce radosť, blaženosť a mier.
Podľa slov lásky hľadám súcit
Nemám strach z chladu a tepla.
A tu som zas s potopenia,
Čítal som váš jemnú cestou.
Som tvoje sladké spomienky,
A váš obrázok tak nemenné.
Dokončí svoje dielo lásky,
Škrípanie perá na bielom menčester.
Pripravení vám slúžiť celý život v
Požičovňa
Som pripravený spáchať svoj čin skromný.
Lviv, december 11, 2008 Boha.
uvádza môjho názoru vo tme.
V živote sa stala jasnejšie,
Prízemným krúžiaca snehovej búrke.
A dovoľte mi povedať, že tento príbeh.
A ja len chcem, aby s ňou žiť.
Ten mesiac tvár bol náznak
On nechtíka vaše oči
Záblesk mesačného svitu chalcedón.
Zapálil sviečku duše nocí.
Napísať dedičstva matný epigones --
Ale žiť v láske - veľa obyčajných ľudí.
2008.
Intermedia dva sivé deky
Vrásky posiaty lob --
Tam bolo asi dvanásť zweier --
Šťastie sa v jeho rukah,
Jej, že nie je smog oneskorenie,
Povedz bezumolku Mastak,
So všetkými pôvaby jeho záznamov,
Narodenia krájať,
Odraziť v druhom behu,
Sám len otdyh dať.
A zo strachu bol pokrytý fialové,
Takže on bol nikdy
On mysli vodilsya --
Ticho zmizol, bez toho aby sa obzrel,
Tak vidím.
Bez tieňa bezopryatki,
Otvorenú možnosť, že ho
Jeho slová sú ponížení.
Napísať zdanie práva
Z nič, a pod Shafi,
Hoci úst nie je vyjadrené z kazateľnice,
A prsty stopy listy nosia nie všade.
Ľade nádeje bola silná,
V zabudnutia a ticho,
A čistota nášho silného byt.
Tam, telo vodou uvoľňujú
Skrytie symbol života, v tichosti.
Všetky tieto diela dostane --
Hoci riziko nebolo nikde.
Ísť nemôže - nezanedbáva.
Lviv, 1992.
Neznesiteľná otázku
Tu je deväť a vytratila
Ako to, že prejde.
V Paríži, slová sú lietajúce
Slová Hikyuby jasnosť prišiel.
Grohohochut vojne Meneláos
Kde pýcha a zlosť som našiel.
V rukách závidieť slov objal
Bez rozmýšľania sme boli vo vojne.
Rovnako ako telo, sme mobilní,
Podľa ohňostroje splash naopak.
Chce poprieť, že som nemohol,
Tú krásu boom môj názor je,
Bulat nie je ten prípad, že naydet.
Tam detskih piesne pre dni, som sa dozvedel
Baranov stádo kňourání neydet.
Um Nash obuzdal I --
Pokorne Logá vo vode.
A spoty LOGOS --
S zdatnosti stopy atramentu odchode tu.
Tí, ktorí sa tu prestupujú
War zabudli miesta pobytu.
Lviv, 1992.
Úlohy
, Kde v padlých stĺpy chrámu,
I vzglom zablatené Hirošimu.
Poézia Moon prenasledovaní,
Rovnako ako vŕzganie Brooks --
Kométa chvosty lietania.
Things krát --
A vo svojej poézii, ktorá nie je:
Scrape menčester na chodníku:
Pri zástave šťastie už nie je:
A problém je v tom, že nie je krepshe šedý asfalt.
Lviv, 1992.
Chudobný rybár
On je bez ľútosti byť tvrdohlavý,
On tolerovať milosť krepota,
Po priamu cestu ako dĺžka --
Jej uzavretie polovice-storočia.
Kde je plnosť úzkosti --
Ako byť - s úlovky smolu.
Potom krivka je stále vo svete úzkosti.
Lviv, 1992
Píšem Vám v tento deň,
Deň sladstratiya a blaženosť.
Nikdy som písať nelen,
Vo svetle tohto starého Vega.
Ako byť, keď si so mnou nie je
Čo mám robiť, keď som sa nudím.
Pretože ja mám docela málo rokov
I objatí vyzeráš.
Napíš mi jednoducho jednoduché
Myšlienka sa rozprestiera pozdĺž bielych menčester.
Ale v srdci cítim sa tak teplo
Ako keď budem milovať.
Ja som len pokoj a svetlo,
V jeho srdce horí oheň svitania.
Mám len lásku, teplo,
Nemôžem žiť bez svetla.
A svetlo lásky vo mne nejde von,
Tebe svet je plný mojich vášňou.
Ja ťa proste nemajú,
Teplyaschih bezodnej tvoje oči.
Kometa vášeň kľudný
Muchy vo všetkých fázach lásky.
Kde stratégie vašej duše ponuky
Otvoril som plnosti lásky.
Ťa dýcham, žijem, a prebudiť
Idem do postele a zaspať znova.
Ste duše som odletim
A znova a znova.
V prípade, že svet lásky - je šťastie a utrpenie,
Srdce radosť, blaženosť a mier.
Podľa slov lásky hľadám súcit
Nemám strach z chladu a tepla.
A tu som zas s potopenia,
Čítal som váš jemnú cestou.
Som tvoje sladké spomienky,
A váš obrázok tak nemenné.
Dokončí svoje dielo lásky,
Škrípanie perá na bielom menčester.
Pripravení vám slúžiť celý život v
Požičovňa
Som pripravený spáchať svoj čin skromný.
Lviv, december 11, 2008 Boha.
• Можлива допомога "Майстерням"
Публікації з назвою одними великими буквами, а також поетичні публікації і((з з))бігами
не анонсуватимуться на головних сторінках ПМ (зі збігами, якщо вони таки не обов'язкові)
Про публікацію
